Adaptácia na chlad, alebo, otužilec ho má viac a Armstrong si ho pichal… (5)

 S cieľom zistiť, k akým zmenám v organizme dochádza vplyvom opakovanej expozície tela chladovému stresu, prebehli viaceré štúdie. Je dôležité uviesť, že šlo najmä o štúdium zimných plavcov, teda nie pasívnych otužilcov. Výsledky preto do značnej miery ovplyvnil okrem samotného pobytu v ľadovej vode aj dlhodobý a pravidelný pohyb spojený s plávaním. U zimných plavcov boli pozorované viaceré adaptačné zmeny. V porovnaní s kontrolnou skupinou u nich nastupuje neskôr svalový tras ako forma termogenézy, v popredí je u nich netrasová termogenéza. Tiež sa u nich vyvíja bradykardia, teda pomalšia srdcová frekvencia. Tá je ale typická prakticky pre väčšinu aktívnych športovcov. Kým je pre netrénovanú osobu „normálna“ kľudová frekvencia okolo 60-70/min, športovci ju majú bežne pod 50/min. V súčasnosti nie je problém merať si vďaka smart hodinkám tep priebežne, ak tak robíte aj počas noci, vtedy srdcová frekvencia prirodzene klesá ešte viac. Jedným z ďalších adaptačných mechanizmov je mierny nárast podkožného tuku a aktivácia toho hnedého.

 Mnoho otužilcov určite bude súhlasiť, keď budem tvrdiť, že otužovanie pozitívne vplýva aj na stres. Stres môže mať množstvo podôb, jedným z nich je aj chladový stres. Keďže ten je spojený tiež s pociťovaním bolesti, môže viesť opakované vystavovanie sa ľadovej vode k tlmeniu stresových reakcií a k zvyšovaniu prahu bolesti. Ak sa naučíme bojovať s touto formou stresu, ľahšie zvládame aj jeho iné formy. Priaznivý vplyv má v tomto ohľade pravdaže aj pozitívna energia ľudí, ktorí tvoria vašu skupinu otužilcov. Zamračeného a neusmievavého som ešte nevidel. A v takej partii na stres rýchlo a ľahko zabudnete. Škoda len, že sa potom zase musíme vraciať k našim stres produkujúcim povinnostiam.

 Veľmi diskutovaný je vplyv otužovania na imunitu. Objektivizovaný bol výrazný pokles respiračných infekcií u rekreačných zimných plavcov. Išlo konkrétne o ich 40% nižší výskyt. Ak by som mal popísať vlastné skúsenosti, s vplyvom otužovania na moju imunitu mám pozitívne skúsenosti. V minulosti ma pomerne často trápil zabijak mužov, soplík, teda prechladnutie, ktorého výskyt sa u mňa po začatí otužovania výrazne redukoval. Podobné skúsenosti má väčšina tých, ktorí sa otužovaniu v mojom okolí venujú. Z hľadiska prechladnutia a respiračných infektov platí, že menej je niekedy viac, a preto doporučujem skutočne dodržiavať pravidlo otužovať sa maximálne 2-3x do týždňa a dopriať tak telu dostatočne dlhý čas na regeneráciu. Vhodným doplnkom je sauna.

 Intenzívny krátkodobý pobyt v ľadovej vode vyvoláva v tele oxidačný stres. Ten nie je dobrý. Vedie k orgánovému poškodeniu cez pôsobenie voľných radikálov a v extrémnych prípadoch spolu s ďalšími mechanizmami vedie k smrti. Aj tu ale dochádza k adaptácii. Zimný plavci majú zlepšenú antioxidačnú ochranu vďaka opakovanému miernemu oxidačnému stresu, ku ktorému pri ich otužovaní dochádza. Vplyv na antioxidačnú ochranu spolu s pozitívnym vplyvom na sympatikový nervový systém môže viesť k priaznivému vplyvu aj na kardiovaskulárny systém.

 A ešte jedna adaptácia na chlad. Vedcom sa podarilo zistiť, že pravidelné otužovanie vedie k zvýšeniu koncentrácie erytropoetínu v krvi a to najmä u žien. Erytropoetín alebo EPO, je hormón, ktorý je primárnym regulátorom erytropoézy (krvotvorby) v kostnej dreni. Reguluje tvorbu červených krviniek podľa toho, aké sú požiadavky jednotlivých tkanív na kyslík. Tvorí sa v obličkách a za normálnych okolností ho telu netreba umelo dodávať. Výnimkou je liečba niektorých druhov chudokrvnosti, najmä u pacientov so zlyhanými obličkami, ktorí sú dialyzovaní a EPO si nedokážu tvoriť. Mnohí EPO ale poznajú zo športu. Patrí medzi zakázané látky. Doping. Pre jeho účinok, teda zvyšovanie transportných kapacít pre kyslík (zvýšený transport kyslíka do svalov = vyššia vytrvalosť), bol hojne využívaný najmä vo vytrvalostných športoch. „Preslávili“ ho najmä cyklisti, z nich je azda najznámejší niekoľkonásobný víťaz Tour de France, Lance Armstrong. Ten ale okrem EPO s radosťou pumpoval svoje telo aj opakovanými krvnými transfúziami, rastovými hormónmi, testosterónom a kortikoidmi. Na pretekoch potom jeho výkony vyzerali ako nadľudské. A oni vlastne aj nadľudské boli. Túžba po víťazstve, uznaní a sláve ho takmer pripravila o život. Mal šťastie. Veľa športovcov ich túžba zvíťaziť ale zabila. Ale vráťme sa k EPO a otužovaniu. Aj keď môže byť jeho hladina v krvi u otužilcov vyššia, neznamená to, že ide o takú koncentráciu, ktorá z vás urobí nového Sagana. K víťazstvám a to nie len športovým, vedie len tvrdý tréning, disciplína, vytrvalosť, regenerácia a podpora okolia.

 A ako dlho sa otužovať, aby sme pozorovali jeho priaznivé účinky? Otužovanie je dlhodobou záležitosťou. Prvý ponor z vás otužilca nerobí. Ideálne je venovať sa mu celý život. Že ste otužilcom si môžete povedať najskôr po dvoch ľadových sezónach. Prvé benefity sú pozorovateľné ale pravdaže skôr, v priebehu niekoľkých týždňov. Všeobecná zhoda je na 6 týždňoch pravidelného otužovania.