Fackovanie nie je šport
Som fanúšikom boxu a MMA. Poznajúc sprostredkovane aspoň sčasti aj pozadie a úskalia bojových umení a množstvo tréningu a zapierania, ktoré sú súčasťou života profesionálnych bojovníkov, ma vedie k ich obrovskému rešpektu. Zápas končiaci niekedy už po pár sekundách je skutočne len vrcholom ľadovca úsilia nie len samotných športovcov, ale celých ich tímov. Za každým súťažným úderom sú tisíce tých tréningových. Som presvedčený o tom, že väčšina profesionálov potvrdí, že hoci sú v bojových športoch pre publikum zaujímavejšie údery, šampiónov robí dobrá obrana. A to najmä tých, ktorí nechcú kariéru ukončiť už po prvom zápase. A tu som sa chcel dostať.
Sociálne siete zapĺňajú videá pseudošportovcov padajúcich po dobre mierenej facke na zem. Fackovacie turnaje (napr. Punch Down, Power Slap) nepovažujem za športové podujatia a ani by nimi nemali byť. Ich filozofii pravdaže rozumiem. Ľudia radi vidia cudzie utrpenie, bolesť, krv a poskakovanie na hranici života a smrti. A za pohľad na to si radi zaplatia. A tí, ktorí nemajú morálne zábrany, radi na ľudskej túžbe po krvi zarobia. Pri súčasnom vývoji spoločnosti mám obavy, kam ešte v snahe o zisk a slávu zájdeme. Bude tou hranicou boj na život a smrť? Možné je všetko. V hlavnom vysielacom čase dnes v obyvačkách vyberáme najvhodnejšiu milenku pre milionára a mnohé mladé ženy nebojujú o svoju budúcnosť investíciou do vzdelania ale do implantátov…
Fackovanie neprišlo len tento rok s Power Slapom, turnaje prebiehajú po celom svete už roky. A majú aj svoje obete. Niektorí zomreli okamžite, veľká väčšina “bojovníkov” bude ale trpieť v budúcnosti.
Pri údere do hlavy môže dôjsť k akútnemu zraneniu (napr. otras mozgu, v horšom prípade krvácanie do mozgu), ktorého následkom je smrť, častejšie však sú dlhodobé zdravotné ťažkosti spôsobené opakovanými údermi do hlavy. Pred érou fackovacích súťaží patrili a aj naďalej patria medzi najrizikovejšie športy box a bojové športy, americký futbal, hokej. Pri chronických zraneniach sa často spomína chronická traumatická encefalopatia (CTE). Tá je vyvolaná opakovanými údermi do hlavy, ktoré vedú k otrasom mozgu. Pomerne rozsiahle výskumy prebehli v súvislosti s CTE u bývalých hráčov amerického futbalu, ktorí po smrti darovali svoj mozog na výskum. Poškodenie našli pri pitve u 99% z nich. No a práve fackovanie môže kreovať ďalšiu veľkú skupinu “športovcov” trpiacich CTE. Pri CTE dochádza po opakovaných úderoch do hlavy k poškodeniu mozgových buniek a neurónových spojení. Klinické prejavy môžu byť rôzne (opomeniem estetické zmeny na tvári opakovane fackovaného jedinca, zlomeniny, rozsiahle hematómy, podkožný emfyzém). Poruchy pamäte, reči, úzkosti až depresie, zmeny nálad, zmena osobnosti. Časté sú poranenia krčnej chrbtice s chronickými bolesťami, ďalej riziko poškodenia zraku a sluchu. Na rozdiel od fackovania, pri iných športoch existuje aspoň ako-taká snaha o predchádzanie poranení. Pri bojových športoch je to najmä cielená obrana. Pasívny postoj a napäté svalstvo v očakávaní tvrdého úderu sú tou najhoršou kombináciou. Žiaľ, ani obete k zákaze fackovacích turnajov viesť nebudú. Krv a smrť sa predávajú samé…
Fackovanie nie je šport…
Foto: zdroj internet (Power slap)