Fibrilácia predsiení - čo?, u koho? aj u mňa? ako? s čím?

Fibrilácia predsiení je najčastejším typom srdcových arytmií. Týka sa predovšetkým ľudí po 60. roku života, no čoraz častejšie sa objavuje aj v mladších vekových kategóriach. Na celom svete ju má diagnostikovanú viac než tridsať miliónov ľudí. Počet pacientov s touto diagnózou ale neustále narasá a prognózy hovoria o tom, že len v Európskej únii ju bude mať do roku 2060 až 14 miliónov obyvateľov (1). A Slovensko nie je výnimkou. Už v roku 2017 evidovalo Národné centrum zdravotníckych informácii viac než 120 tisíc pacientov s fibriláciou predsiení, z čoho cez 17 tisíc bolo veku 22-44 rokov (2). O závažnosti tejto diagnózy hovorí aj fakt, že priblížne 20% pacientov s cievnou mozgovou príhodou malo zistenú fibriláciu predsiení. 

Svetová asociácia fibrilácie predsiení už pred niekoľkými rokmi vidala správu, že už teraz fibrilácia patrí medzi navýraznejšie zdravotné problémy sveta. Na prichádzajúcu pandémiu tohto ochorenia by sme sa mali pripraviť. A na začiatok by bolo dobré vedieť, ako zistíte, či medzi pacientov s fibriláciou predsiení nepatríte aj vy. 

Samotná fibrilácia predsiení sa môže prejavovať rôznymi prínakmi, ktoré môžete na sebe spozorovať. Jej zákernosť ale zároveň spočíva v tom, že nie všetky sú pre fibriláciu typické a pokiaľ sa dostanente k jej diagnostike, môže vo vašom tele narobiť obrovské škody. Až 30% pacientov dokonca nepociťuje žiadne ťažkosti a je u nich diagnostikovaná náhodne pri vyšetrení lekárom, za ktorým pacient prichádza napríklad za účelom vykonania preventívnej prehliadky alebo predoperačného interného vyšetrenia, kedy ju odhalí EKG vyšetrenie. 

Pri akých ťažkostiach by ste teda mali spozornieť a myslieť na to, že by sa mohlo jednať práve o fibriláciu predsiení? Typicky sa prejavuje rýchlym tepom, nepravidleným pulzom, pociťovaním búšenia srdca, čo popisujeme ako palpitácie. Medzi nešpecifické príznaky patrí únava, sťažené dýchanie, znížená výkonnosť, závraty, niekedy bolesť na hrudi. Na arytmiu vás môže upozorniť domáci digitálny tlakomer, z ktorých mnohé už priamo poskytujú funkciu detekcie arytmie. Definitívne určenie diagnózy je ale stále v rukách lekára, ktorý ju identifikuje na EKG. V súčasnosti čoraz viac ľudí používa nie len pri športovaní ale i v bežnom živote smarthodinky, ktoré kontinuálne merajú pulz. I keď priamo nezachytia srdcovú arytmiu, pozornosť by ste mali zvýšiť vtedy, keď mimo športovej aktivity na hodinkách zaznamenáte vysoké srdcové frekvencie. Dostupné sú už aj hodinky, ktoré umožňujú vytvorenie jednoduchého ekg záznamu, na ktorom je možné fibriláciu predsiení pomerne presne identifikovať. Táto jednoduchá a v porovnani s medicínskymi prístrojmi aj pomerne dostupná formu detekcie fibrilácie predsiení by mohla viesť k úspešnej detekcii srdcových artymií napríkad u ľudí, ktorí prekonali cievnu mozgovú príhodu, no inou formou sa u nich nepodarilo artymiu zachytiť. Totižto práve nepoznaná fibrilácia predsiení môže viesť k tvorbe krvných zrazenín v srdci a po ich uvoľnení do obehu k rozvoju cievnej mozgovej príhody. Pacienti s fibriláciou predsiení majú päťkrát vyššiu pravdepodobnosť výskytu cievnej mozgovej príhody v porovnaní s tými, ktorí fibriláciu nemajú. 

Existuje viacero ochorení, ktoré môžu viesť k vzniku fibrilácie predsiení a ak ak nimi trpíte, mali by ste pri už spomínaných ťažkostiach vo vyššej miere myslieť na to, že môžete mať fibriláciu. Z tých najčastejších ochorení sa jedná o vysoký krvný tlak, chronické srdcové zlyhávanie, metabolický syndróm s cukrovku a obezitou. Častý je výskyt fibrilácie predsiení u pacientov s nadmernou funkciou štítnej žľazy. Ďalšími predisponujúcimi faktormi sú fajčenie, nadmerné užívanie stimulantov, vrátane energetických nápojov a nadmerné užívanie alkoholu. V tomto prípade poznáme v medicíne aj špeciálny syndróm prejavujúci sa vznikom fibrilácie predsiení po alkoholickom ťahu, takzvaný “Holiday Hearth Syndrom.” Opomenúť netreba ani chronické ochorenia pľúc, syndróm spánkového apnoe či nadmenrý stres. 

Keď už nadobudnete pocit, že by ste mohli mať fibriláciu predsiení, mali by ste navštíviť lekára, ktorý môže túto diagnózu potvrdiť alebo vyvrátiť s použitím viacerých vyšetrovacích metód. Tou najdostupnejšou metódou je EKG záznam. EKG prístrojom disponujú už mnohí všeobecní lekári a patrí do povinnej výbavy každého internistu a kardiológa. V prípade, že nie je artymia zachytená na krátkom EKG zázname v ambulancii lekára, môže lekár využiť aj iné možnosti pokiaľ považuje arytmiu za vysoko pravdepodobnú. Na tento účel sa využíva EKG Holter. Je to prenosný prístroj, ktorý kontinuálne zaznamenáva u pacienta EKG. Prístroj má pacient zavesený okolo krku alebo ho má vo vrecku. Na hrudi ma napojené elektródy. Pacient s naloženým EKG Holter sa správa ako v bežnom živote, môže ísť aj do práce. Podľa potreby lekára tieto prístroje najčastejšie zaznamenávajú EKG od 24 do 72 hodín. V prípade, že ani niekoľko-dňový záznam artymiu neodhalí a je potrebné ju vylúčiť, je možné požiť implantovateľný monitor srdca. Tento môže u danej osoby monitorovať akciu srdca až niekoľko rokov a poskytuje lekárovi množstvo cenných informácii. 

Ak už fibriláciu predsiení máte, jej liečba je komplexná. Základ tvoria lieky, ktoré zabezpečujú to, aby nebola akcia srdca rýchla, manažuje sa nimi teda kontrola frekvencie. Ak sa lekár rozhodne artymiu ukončiť a udržiavať u pacienta normálny rytmus, teda sínusvý, hovorí sa o manažmente kontroly rytmu. Nevyhnutnou súčasťou liečby u pacientov s fibriláciou predsiení je prevencia cievnej mozgovej príhody. Za týmto účelom pacienti užívajú lieky na riedenie krvi. V súčasnosti sa používajú predovšektým takzvané NOAKy - non vitamin K dependentné perorálne antikoagulanciá, ktoré nahrádzajú desaťročia používaný warfarín. Dnes ich na Slovensku užíva okolo 83 tisíc pacientov (3). Tieto lieky sú bezpečné aj účinné. 

Pacientov s fibriláciou predsiení často zaujíma, akým činnostiam sa môžu venovať a ako veľmi môžu zaťažovať svoj organizmus. Šport a pravidelná pohybová aktivita je aj u pacientov s fibriláciou vítaná. Pravidelný tréning totižto vedie k redukcii hmotnosti, zníženiu krvného tlaku a zefektívňuje činnosť srdca, ktoré pracuje pomalšie a účinnejšie. Opomenúť nemožno ani priaznivý efekt športu a pravidelného pohybu na psychiku, ktorej poruchy žiaľ vedú k rozvoju mnohých somatických ochorení. 

Nie len pri fibrilácii predsiení ale i pri ostatných kardiovaskulárnych ochoreniach platí, že dôležitou súčasťou liečby je aj zdravý životný štýl. Tento typ arytmie nie je ospravedlnením pre vašu lenivosť, sedenie pred televízorom a vyhýbanie sa akéjkoľvek aktivite. Nevyhnutným krokom pre zlepšenie kvality života je pravidlený pohyb a vyvážená pestrá strava. Jej základom by mal byť dostatok zeleniny, pravdaže v prípade, že túto nemáte obmedzenú v prípade, že užívate warfarín, ďalej znížený príjem soli, abstinencia od alkoholu, dostatok vlákniny v strave. Nevyhnutný je pri stravovaní pravidelný režim pozostávajúci minimálne z raňajok, obedu a večere. Samozrejmosťou je dodržiavanie pitného režimu v závislosti od strát tekutín. Ak ich strácate viac, napríklad v dôsledku horúčav alebo pri športovej aktivite, úmerne tomu navyšujete aj množstvo prijatých tekutín. Vo všeobecnosti platí, že by ste za deň mali prijať minimálne 2-2,5 litra. Ideálna je čistá voda a čaje. Sladeným a sýteným nápojem sa radšej vyhnite. 

Významným rizikovým faktorom pre vznik fibrilácie predsiení aj ostatných kardiovaskulárnych ochorení je stres. Predstava, že by sa mu dalo vyhnúť je v dnešnej dobe naivná a veľmi ťažko uskutočniteľná. Ak je to možné, robte všetko pre to, aby ste ho redukovali. V prípade, že už trpíte viacerými ochoreniami, ktoré vás ohrozujú na živote, stojí za zváženie aj zmena zamestnania alebo pracovného zaradenia. Je nevyhnutné určiť si priority. A tou najväčšou, ktorú každý z nás má a mal by mať, je zdravie. V medicíne totižto platí, že dodatočné, čo by bolo keby, vám už nepomôže.

 

1. EÚ: Európska únia; FP: fibrilácia predsiení; NOAK: non-vitamín K dependentné perorálne antikoagulanciá

2. Národné centrum zdravotníckych informácii: www.nczi.sk

3. IMS Dataview; máj 2021


Ps.: uvedený text bol podkladom medicínskeho podcastu, ktorý si môžete vypočuť tu:

https://www.podcastzdravie.sk/podcast/18/epizoda/1326