Intoxikácia hubami - „Huby jedz, ale meno im vedz!“
Neoddeliteľnou súčasťou slovenského “folklóru” je zber húb. Počasie posledných dní hubárom praje. Vzhľadom k tomu, že huby rastú prakticky všade, ich zber je pomerne jednoduchý a ich chuť pre mnohých neodolateľná, možno považovať hubárstvo za jednu z najobľúbenejších aktivít Slovákov. Podľa niektorých zdrojov sa tejto záľube venuje až do 80% našincov.
Existuje približne 250 tisíc druhov húb, veľká väčšina je mikroskopická, väčších s mäsitejšími plodnicami, ktoré sú v hľadáčiku lesných mužíkov, je “len” okolo 20 tisíc druhov. Okrem priameho konzumu na to určených húb, v potravinárstve využívame aj jednobunkové huby, kvasinky. Tie sa využívajú napríklad pri výrobe pečiva a mliečnych výrobkov.
Nebezpečenstvo húb tkvie v tvrdohlavosti človeka. Všetci veľmi dobre vieme, že mnohé huby sú jedovaté, no aj napriek tomu sa každoročne objaví niekoľko “expertov”, ktorých tvrdohlavosť a pocit neomylnosti takmer pripraví o život. Z vety, ja huby veľmi dobre poznám a viem čo zbieram, dostal už nejeden lekár na centrálnom príjme nemocnice alergickú reakciu prejavujúcu sa záchvatom zúfalstva, beznádeje a pruritu dlane.
Otrava hubami patrí medzi najnebezpečnejšie akútne otravy. S rôznou formou jej závažnosti, od ľahkýh intoxikácii nejedovatými hubami, ktoré boli nedostatočne upravené, staré, zle skladované, prípadne skonzumované v nadmernom množstve, až po závažné, život ohrozujúce, sa lekári stretávajú pravidelne. Intoxikácie hubami patria k jari a jeseni tak, ako patrí kraslica k Veľkej noci, strom k Vianociam a mykóza k plavárňam. Podľa štatistík zomiera ročne na Slovensku do 5 ľudí v dôsledku otravy hubami. Teda v dôsledku nepozornosti a často tvrdohlavosti. Keďže je človek tvor sociálny a málokedy až tak lakomý, aby sa nepodelil, intoxikácie hubami väčšinou vedú k skupinovým, rodinným pobytom v zdravotníckych zariadeniach. Výnimkou nie sú viacgeneračné liečebno-pobytové stretnutia. Interné oddelenie v Považskej Bystrici každý rok hospitalizuje niekoľko desiatok ľudí s intoxikáciou hubami. Našťastie, vo väčšine prípadov ide o jednoduché, rýchlo ustupujúce intoxikácie. Len u malého množstva sa jedná o život-ohrozujúce otravy muchotrávkou zelenou. Nie sú však raritou a s niekoľkými prípadmi sa stretávame takmer v každej sezóne. Aj v súčasnosti liečime rodinu s potvrdenou otravou touto potenciálne smrteľnou hubou. Text je preto výzvou pre všetkých milovníkov húb, aby boli opatrní a riadili sa heslom, dva-krát meraj a raz rež. Môže to zachrániť život hubárovi aj jeho rodine.
Otravu hubami môžeme podľa klinických prejavov a teda závažnosti, rozdeliť do 4 základných skupín.
- Gastroenterický typ: najčastejší typ intoxikácie hubami, podobný iným typom tzv. alimentárnych toxikóz, ktoré vznikajú v dôsledku konzumácie napríklad pokazeného jedla. Prejavuje sa zvracaním a hnačkami, ktoré sa objavujú po 4-12 hodinách po požití húb. Ťažkosti vo väčšine prípadov ustúpia spontánne, niekedy je nevyhnutná hospitalizácia kvôli dehydratácii. Tento typ “WC šprintov” môžu navodiť aj jedlé huby zjedené vo veľkom množstve, tiež hríb satanský, pečiarky, plávky, rýdzik kravský.
- Vazotoxický typ: tento spôsobujú len huby obsahujúce tetraetyltiuramdisulfid, teda látku so zložitým názvom, ktorý si nemusíte pamätať. Typickým predstaviteľom je nemenej pôvabne znejúci hríb, hnojník atramentový. Príznaky sa podobajú opitosti, sčervenanie tváre, pocit na zvracanie, zvracanie. Hovorí sa o antabusovom efekte.
- Neurotoxický typ: má dva podtypy
a.) muskarínové príznaky: slabosť, slintavosť, pocit na zvracanie, zvracanie, zahlienenie dýchacích ciest, tzv.bronchospazmus prejavujúci sa sťaženým dýchaním, kŕče, mióza, teda zúženie zrenice. Tieto ťakosti sa objavujú cca 30-60 minút po požití strmuľky alebo vláknice.
b.) mykoatropínové príznaky: suché a červené sliznice, mydriáza, teda rozšírenie zreníc, až poruchy vedomia. Spôsobujú ich muchotrávka červená, slamovožltá a tigrovaná.
4. Hepatotoxický typ: spôsobuje ho naša najnebezpečnejšia huba, muchotrávka zelená - Amanita Phalloides. Práve tento typ otravy bol dôvodom napísania tohto textu, keďže môže skončiť smrťou a liečba je mimoriadne náročná a nákladná.
S odstupom 8-12 hodín po požití amanity sa obajvuje prudké zvracanie, bolesti brucha, vodnaté stolice. V dôsledku ťažkej dehydratácie dochádza pre hypovolémiu, nedostatok tekutín, k poškodeniu obličiek, postihnutý močí málo alebo vôbec. Okrem toho je nezanedbateľný aj toxický účinok samotného toxínu na obličky. Vzniká porucha vnútorného prostredia, v krvi sa zisťuje znížená hladina minerálov, najmä sodíka a draslíka. Štvrtý až piaty deň po akútnej otrave sa objavujú prejavy poškodenia pečene - bolesti pod pravým rebrovým oblúkom v dôsledku zväčšovania pečene, zhoršujú sa pečeňové testy, vzniká žltačka. Prejavom pokročilého pečeňového zlyhávania je okrem iného porucha vedomia, až hepatálna kóma. V prípade, že nedôjde k skorému zahájeniu liečby, otrava nezriedka končí smrťou. Niekedy je jedinou možnosťou liečby transplantácia pečene, väčšinou však zaberie konzervatívna liečba.
Uvedený text nie je prácou, ktorej cieľom by bolo poučiť odbornú verejnosť, tá má informácii dostatok. Naše pracovisko dlhodobo spolupracuje pri diagnostike a liečbe otráv muchotrávkou zelenou s profesorom Svetozárom Dluholuckým z Detskej fakultnej nemocnice v Banskej Bystrici a HEGITO (Hepatogastroenterologické a transplatačné oddelenie Roosveltovej nemocnice v Banskej Bystrici), ktorí nám pomáhajú s pacientami, u ktorých je priebeh intoxikácie závažný.
Ak už teda nedokážete odolať hubám, najmä tým, ktoré nepoznáte, poraďte sa pred ich konzumáciou radšej s niekym skúseným. Je lepšie zahodiť ego hríbového všeznalca, ako ohroziť na živote nie len seba, ale i celú prísediacu rodinu…„Huby jedz, ale meno im vedz!“