Súboj pohlaví – kto viac vydrží? (2)

 Moje empirické skúsenosti mi nedovoľujú jednoznačne tvrdiť, či chlad respektíve otužovanie, lepšie znášajú muži alebo ženy. Z môjho pozorovania vyplýva, že sa otužovania často zúčastňujú páry a sledujúc aj iné skupiny, nie len tú našu z Považskej Bystrice, som nadobudol pocit, že je to tak fifty-fifty. Čo sa mňa týka, môžem zodpovedne a bez hanby povedať, že tou chladovo odolnejšou je moja manželka. Netvrdím, že na rozdiel od nej ja vstupujem do vody s piskotom a lapavým dychom, no určite vo vode vydrží dlhšie než ja. A rovnaký vzťah má aj k teplu. Kým pre mňa je tropických už 25 °C a začína ma zalievať pot, jej nerobia problém ani štyridsiatky. A čo k tomu hovorí teória?

 Tým, že ženy majú prirodzene pomalší metabolizmus, tvoria aj menej tepla. Rozdielne hormonálne pochody a tiež svalová stavba našich tiel a podiel tuku spôsobujú, že hoci je vnútorná teplota u žien o máličko vyššia než u mužov, priemerná teplota na povrchu tela je u nich približne o 1,5 °C nižšia. Ženy sú teda na dotyk chladnejšie. A vo všeobecnosti sa dá povedať, že sú na chlad aj citlivejšie. Porovnávajúc muža a ženu, v rovnakom veku, s podobnou výškou a váhou, v plnom zdraví, by sme vo fyziologickej reakcii na chlad veľké rozdiely nenašli. A tie malé sú spôsobené kombináciou viacerých faktorov: vyšším pomerom povrchu tela k telesnej hmotnosti u žien, vyšším zastúpením tukového tkaniva (muži 11-17%, ženy 15-23%), menším svalového (muži 35-45%, ženy 25-35%), rozdielnym hormonálnym statusom a to najmä jeho výkyvmi pri menštruačnom cykle a v prechode a tiež určitými rozdielmi v efektivite potenia a nastavenia centrálnej nervovej sústavy. Ak ale hovoríme o vnímaní chladu a jeho tolerancii pri otužovaní, rozdiely medzi pánmi a dámami za fyziologických, teda normálnych okolností, významné nie sú. A ako som napísal v úvode, mnohé ženy otužovanie znášajú oveľa lepšie, než ich mužské, teda teplejšie polovičky (vrátim sa späť k tomu, že je teplota kože u mužov o niečo vyššia).

 A ešte jeden paradox. Kto mrzne rýchlejšie, obézni alebo chudí? Bolo by logické myslieť si, že hrubá tuková vrstva by z nás mohla robiť tuleňov, ktoré si užívajú aj chladnejšie moria, no opak je pravdou. Cez hrubú tukovú vrstvu totižto prúdi krv do periférie, teda do končatín a na povrch kože, v menšom množstve. Preto dostávajú menej tepla z jadra. Taktiež je predpoklad, že obéznejšie osoby majú menej vybudovanú svalovú hmotu, ktorá sa u aktívnych a vyšportovaných ľudí významným spôsobom podieľa na tvorbe tepla. Menšiu toleranciu chladu majú tiež tí, ktorých cievny systém je poškodený a teda nie je schopný adekvátne reagovať pre potreby termoregulácie. Viac sa zimou budú triasť fajčiari a prevažne starší ľudia trpiaci pokročilou aterosklerózou. Teda tí, ktorí majú končatiny horšie prekrvené.