Zásadná otázka: Kto by sa otužovať nemal? (7)

Aj keď ich nie je veľa, predsa len existujú ochorenia, pri ktorých je otužovanie absolútne, prípadne relatívne, kontraindikované.

Medzi raritné ochorenia, pri ktorých je stret s chladom utrpením, je alergia na chlad. Tú môže vyvolať okrem studenej vody aj chladné prostredie alebo kontakt so studenými predmetmi, vrátane potravín a nápojov. Alergická reakcia sa prejaví drobnými svrbiacími vyrážkami (žihľavka), prípadne začervenaním, opuchom alebo vyschnutím až praskaním kože v mieste vystavenom pôsobeniu chladu. Reakcia sa zhoršuje po zahriatí pokožky. Prítomné môžu byť aj nešpecifické alergikcé príznaky ako je nádcha, kýchanie, dráždivý kašeľ, a štípanie očí. Pri lokálnom kontakte môže dôjsť k opuchu pier (pitie studeného nápoja). V horšom prípade môže dôjsť k rozvoju celotelovej, život ohrozujúcej, reakcie - anafylaktická reakcia. Tá sa prejavuje nízkym krvným tlakom, búšením srdca, opuchom končatín až celého trupu a tváre, stratou vedomia a v najhoršom prípade šokom, ktorý môže skončiť smrťou.

V súvislosti s chladom sa pomerne často stretávame najmä u žien s Raynaudovou chorobou (primárny Raynaudov syndróm). Ide o ochorenie tepien predovšetkým rúk. Pre toto ochorenie je typické blednutie prstov na rukách v chlade. V chlade dochádza k stiahnutiu (konstrikcii) drobných tepien na rukách, prípadne nohách, čoho výsledkom je nedokrvenie, ischémia. Prsty blednú, sú necitlivé a môžu bolieť. V ďalšej fáze nasleduje rozšírenie tepien (dilatácia), ktorá vedie k stáze krvi, prsty modrajú (cyanóza). Po niekoľkých minútach dochádza k relatívne zvýšenému prekrveniu postihnutej časti, kedy prsty očervenejú a objavujú sa parestézie, brbenie. Raynaudova choroba alebo primárny Raynaudov syndróm máva často mierny priebeh bez potreby špeciálnej liečby. Nebezpečenejší je sekundárny Raynaudov fenomén, ktorý vzniká v dôsledku iného, často závažného ochorenia. Patria tu systémové ochorenia spojiva (napr. sklerodermia, lupus, reumatoidná artritída) alebo ochorenia ciev. Raynaudov syndróm sa môže objaviť aj u ľudí so syndrómom karpálneho tunela, pri dlhodobej a nadmernej záťaži v podobe vibrácii, po zraneniach rúk a nôh. Riziko je zvýšené tiež u fajčiarov a pri užívaní niektorých liekov (napr. betablokátory).

Ešte vzácnejším ochorením spojeným s chladom je chladová paroxyzmálna hemoglobinúria. Dochádza pri nej pri vystavení chladu k hemolýze (rozpadu) krviniek. Do krvi sa tak uvoľňuje hemoglobín (červené krvné farbivo, ktoré má za úlohu viazať kyslík). Ten sa dostáva do moču, ktorý sa sfarbuje do tmava, preto hemoglobin-úria. Výsledkom je chudokrvnosť, anémia. Hemolýza sa prejavuje zimnicou, zvýšenou teplotou, pocitom na zvracanie, bolesťami v krížovej oblasti a kĺboch a nakoniec spomínaným tmavým močom.

Okrem vyššie spomínaných ochorení sa otužovanie nedoporučuje aj pri iných trvalých či prechodných chorobných stavoch. Patria tu zápalové ochorenia kože, dermatitídy, akútne zápalové ochorenia (bakteriálne alebo vírusové), závažné ochorenia tráviaceho traktu, kardiovaskulárne ochorenia (nekontrolovaný vysoký krvný tlak alebo naopak nízky tlak, chronické srdcové zlyhávanie, poruchy srdcového rytmu). Z infekčného hľadiska nie je vhodné otužovanie u ľudí trpiacich hnisavými ochoreniami kože a v prípade otvorených rán.

A čo alkohol a otužovanie? V prípade, že sa chodíte otužovať organizovane ako člen niektorého klubu, určite viete, že stanovy používanie alkoholu počas kúpania v studenej vode zakazujú. Dôvody sú viaceré, no tým najdôležitejším je bezpečnosť. Pravdou je, že alkohol v malej dávke výrazným spôsobom neovplyvňuje výdaj tepla a ani počiatočnú reakciu organizmu na chlad. Problémom je, že vo väčšine prípadov si “malá kôpka pýta viac”, a tak je v našich stredoeurópskych podmienkach oveľa bezpečnejšie s prípitkom ani nezačínať. Často sa potom stane, že pri nalievaní do “druhej nohy” zistíme, že sa v našom okolí nachádza aj niekoľko ľudských stonožiek. A čo hovoria na spojenie alkoholu a kúpania v studenej vode výskumy? Alkohol spôsobuje v chlade pokles teploty telesného jadra v dôsledku zhoršenia trasovej termogenézy vplyvom alkoholom navodenej hypoglykémie (nízka hladina cukru v krvi), nie primárne vazodilatáciou, teda rozšírením ciev. Problém nastáva pravdaže vtedy, keď sa rozhodne plávať niekto, kto to s alkoholom výrazne prehnal. Vtedy nemusí byť voda ani veľmi chladná a skok takéhoto “otužilca” do vody môže skončiť tragicky v dôsledku chladového šoku. Zlyhaním kardiovaskulárneho systému môže skončiť aj použitie horúcej sprchy v prípade, že otužilec vstúpi pod horúcu vodu okamžite po plávaní v studenej vode. Otužilec sa nezahrieva alkoholom ale pohybom a po vysušení teplým čajom.